Rosenie okien

Prečo sa mi rosia okná?

Rosenie spôsobuje interiérová vlhkosť. Názory odorníka, ako aj návod ako bojovať proti zrážaniu sa vody na vnútornej strane skiel okien najdete v pokračovaní tohto článku (prebraté z časopisu Môj Domov).

Rosenie okien

Začiatkom 90-tych rokov vzniklo veľké množstvo firiem, ktoré sa zaoberajú výrobou okien a dverí. V tom čase prevzali tieto spoločnosti už známe technológie výroby otvorových výplní na báze drevených, hliníkových alebo plastových rámov s izolačným zasklením a s celoobvodovým kovaním. Počet otvorových výplní, ktoré ponúkajú tieto spoločnosti, stúpa z roka na rok. Stúpa však aj počet reklamácií, pôvod ktorých je v tom, že ide o výrobky nové na našom trhu, s kvalitatívne odlišnými vlastnosťami, s ktorými zákazníci ešte nemajú dlhé skúsenosti.

Častým dôvodom reklamácií je zrážanie vody na skle okna (zarosovanie). Nie vždy je však príčina problémov na strane výrobcu, ktorý potom, pochopiteľne, odmietne prijať reklamáciu.

Málokto si uvedomuje, koľko zdrojov vodnej pary je v bežných domácnostiach. Medzi hlavné patrí najmä varenie. Ak nefunguje odsávač pár dostatočne, koncentrácia pár je značná. Takisto ľudské dýchanie ovplyvňuje množstvo vodných pár vo vzduchu. Pretože pri novostavbách treba počítať s tým, že murivo vysychá aj niekoľko rokov, musí sa dbať o správne vykurovanie a vetranie nového objektu.

Pred reklamáciou z dôvodu zarosovania okien by sme sa mali ubezpečiť, kde na okne sa zrazená voda vyskytuje. Okno možno reklamovať u výrobcu vtedy, ak sa rosa nachádza v medzisklovom priestore izolačného dvojskla. Najčastejšou príčinou tohto javu býva nedokonalé hermetické uzatvorenie medzisklového priestoru, ktorý je obvykle naplnený vysušeným vzduchom, prípadne argónom či hexafluoridom síry. Do medzisklového priestoru sa tak dostane vzduch zvonka obsahujúci množstvo vodných pár, ktoré sa pri vhodných podmienkach kondenzujú na vnútorných stranách jednotlivých tabúľ skla. Pri takomto zistení sme oprávnení obrátiť sa na výrobcu okien so žiadosťou o opravu. Ten potom dodá nové dvojsklo a servisný technik ho na mieste vymení. Celý proces presklenia trvá niekoľko minút.

Iná situácia nastáva, ak sa voda zráža na vonkajšej strane vnútorného skla, t. j. v interiéri. V takomto prípade sa vzduch v uzatvorenej miestnosti obohacuje vodnou parou, ktorá vzniká pri bežnej ľudskej činnosti. Zvyšky vodnej pary sa zrážajú na najchladnejších plochách v miestnosti - v okolí okenných rámov, kde dochádza ku kondenzácii a voda steká na parapet. Tento jav obvykle vzniká vo vlhkých miestnostiach s nedostatočným vykurovaním (kúpeľne, WC) alebo s nadmernou koncentráciou pary (kuchyne), alebo aj v pomerne suchých miestnostiach pri silných mrazoch.

Ďalšie príčiny zarosovania

Nevhodné umiestnenie zdroja tepla

Ak je zdroj tepla pod oknom, studený vzduch hromadiaci sa pri podlahe nasávajú rebrá radiátora a ohriaty vzduch stúpa nahor po tabuli skla v okne, pričom ho ohrieva. Zvyšuje sa tak teplota povrchu skla, a tým sa kondenzácia obmedzuje. Teplý vzduch vystupuje až k stropu miestnosti, postupne sa ochladzuje, klesá a znovu ho nasáva radiátor. Tento kolobeh sa nazýva gravitačné prúdenie. Ak nie je zdroj tepla pod oknom, ale napríklad pri protiľahlej stene, ohriaty vzduch sa počas prúdenia v miestnosti ochladzuje, čiže povrch tabule skla sa dostatočne neohreje, teplota skla sa priblíži k rosnému bodu a vodná para obsiahnutá vo vzduchu skondenzuje. Obdobné problémy môžu nastať aj pri nedostatočnom výkone podlahového kúrenia.

Nedostatočné vykurovanie a vetranie

V súčasnosti sa novostavby aj rekonštruované objekty vybavujú okennými prvkami s vysokou tesnosťou, a tak je výmena vzduchu medzi vonkajším a vnútorným prostredím takmer nulová. Voda vzlínajúca z muriva zasycuje vzduch v nedostatočne vetraných alebo vykurovaných miestnostiach a zráža sa na chladnejších plochách, napr. práve na okne. Prevenciou je starostlivé vykurovanie v kombinácii s dôsledným vetraním. Len vykurovanie samé nestačí, pretože vetraním sa vlhší vzduch v interiéri nahradí suchším z vonkajšieho prostredia. V ostatných rokoch však výrobcovia okien zamedzujú zarosovaniu rôznymi technickými opatreniami, napr. kovaním s tzv. mikroventiláciou (štvrtá poloha kľučky), pri ktorej je krídlo okna pootvorené len minimálne, a tak pri stálom vetraní prakticky nedochádza k nežiaducemu úniku tepla. Jednoduchším spôsobom zamedzovania je napr. vynechávanie časti tesnenia na krídle či na ráme okna. Zarosovaniu sa možno vyhnúť aj vďaka najmodernejším automatickým systémom, ktoré reagujú na vlhkosť v miestnosti a prúdenie vzduchu regulujú automaticky (náklady na jedno okno sa pohybujú okolo 1000 Sk). Toto opatrenie sa vždy spája so zásahom do konštrukcie profilov.

Nevhodne zvolené zasklenie

Kvalitu zasklievania definuje koeficient prestupu tepla U (W/m²K). Čím je hodnota U nižšia, tým lepšia je z hľadiska prestupu tepla kvalita zasklenia. Zníženie tepelných strát sa prejavuje aj vyššou povrchovou teplotou zasklenia, čiže kondenzácia vody na povrchu skla je nižšia.

Umiestnenie okna vzhľadom na svetové strany

Okná na severnej, severovýchodnej a severozápadnej strane sa zarosujú častejšie ako okná na juhu, juhozápade a juhovýchode. Aj počas mrazivých dní zvyšuje slnečné žiarenie povrchovú teplotu skla, a tým znižuje možnosť kondenzácie. Okná, ktoré sú celý deň v tieni, majú nižšiu teplotu, sú teda menej odolné pred kondenzáciou.

Kondenzácia vodnej pary na najchladnejších plochách je bežný fyzikálny jav, ktorý nemožno celkom odstrániť. Môžeme ho len cielene obmedzovať, a to:

vetraním (odvádzaním prebytočnej vodnej pary);

používaním tzv. výkonnostného zasklievania s hodnotou U = 1,5 W/m²K a lepším zasklievaním (zasklievanie so zvýšenou tepelnou izoláciou);

správnym tepelným režimom (cirkuláciou vzduchu v miestnosti);

rozmiestňovaním okien vzhľadom na svetové strany;

zvyšovaním teploty v miestnosti.

Veľmi dobrou pomôckou na obmedzovanie kondenzácie v miestnostiach je hygrometer (vlhkomer). Jeho údaj môže varovať pred nežiaducou kondenzáciou na skle a primeť používateľa k pravidelnému vetraniu. Kondenzácia nadbytočnej vody teda nemusí byť dôvodom na reklamáciu, ale signálom, že s mikroklimatickým režimom nášho bytu čosi nie je v poriadku.

Text: Ing. Zdeněk Brothánek

prebraté z časopisu Môj dom 2/2003